Britská vianočná pantomíma: prečo sa pri nej rozpráva, spieva a odpovedá z hľadiska
Dieťa narazí na britské vianočné predstavenie označené ako pantomíma a zarazí sa: prečo herci rozprávajú a spievajú? Ak pozná pantomímu ako nemé predvádzanie, tá otázka dáva zmysel. Najjednoduchšie vysvetlenie znie: britská panto je iný divadelný žáner. Spája komické divadlo, hudbu a zapojenie publika. Ticho teda nie je jej podmienkou. Ako sa však k sebe dostali pantomíma, hlasy z hľadiska a Vianoce? Odpoveď ponúka história žánru, ktorú opisuje londýnske Victoria and Albert Museum (V&A).
Od nemých scén k hovoreným úlohám
Rané londýnske pantomímy na začiatku 18. storočia skutočne pracovali s hudbou a dejom bez slov. Hudobný sprievod teda nebol to isté ako spev alebo dialóg: mohol sprevádzať nemú akciu. Komické naháňačky, pohyb a premeny scény ponúkali zábavu, ktorá sa zaobišla bez reči.
Neskôr sa objavovali aj hovorené úlohy. Nebolo by preto presné povedať, že britská pantomíma nikdy nebola nemá, ani že sa do nej slovo dostalo jediným rozhodnutím v jednom roku. Nové prvky sa postupne pridávali k pohybu, hudbe a scénickým premenám.
Prečo môže odpovedať aj hľadisko
V&A spája ďalší rozvoj dialógov, slovných hračiek a účasti publika s uvoľnením divadelných licenčných obmedzení v roku 1843. Divadlá tým získali širší priestor pre hovorené hry. K pohybovej komike tak pribúdal humor založený na slovách a kontakt s divákmi.
Hudobnú stránku neskôr posilňovali aj účinkujúci z music hallov, ktorí do pantomím prinášali vlastné spevácke či tanečné čísla. Rozprávanie, spev a odozva sály teda nie sú omylom v inak nemom predstavení. Patria k rozvinutej podobe britskej panto. To však neznamená, že musí odpovedať každý divák alebo že všetky inscenácie vyzerajú rovnako.
Ako sa z nej stalo vianočné divadlo
Vo viktoriánskom období sa podľa múzea zaužívalo otváranie pantomím na Boxing Day, teda 26. decembra. Tento zvyk pomohol prepojiť divadelnú zábavu s Vianocami a rodinou. Ide o historické vysvetlenie vianočnej väzby, nie o dnešný jednotný termín všetkých premiér.
Múzeum pripomína aj menšiu podobu tej istej zábavy: rodiny a priatelia hrali skrátené pantomímy v miniatúrnych divadlách s kartónovými postavami. Popri veľkej scéne tak existovala aj domáca verzia. Vianočnú väzbu tak dopĺňa konkrétna domáca podoba: skrátený príbeh a kartónové postavy namiesto veľkého javiska.
