Mikulášske topánky v Nemecku: príbeh nočného daru

Čižma čaká na Mikuláša

V opisovanom nemeckom zvyku deti pripravujú obuv večer 5. decembra a prekvapenie nachádzajú ráno 6. decembra. Čižma teda patrí k Mikulášovi, nie k Štedrému večeru. Práve nočné obdarovanie spája mestské múzeum v Münsteri s jednou z mikulášskych legiend.

Dar pre tri dcéry

Podľa tohto rozprávania mal chudobný otec tri dcéry, ktorým chýbalo veno, teda majetok, ktorý si nevesta prinášala do manželstva. Mikuláš im v noci daroval zlato, aby sa mohli vydať. Dar v legende tak pomáha ľuďom v konkrétnej núdzi.

Spoločným motívom legendy a prekvapenia v topánke je pomoc, ktorá prichádza za tmy a ráno po nej zostane dar. Múzeum tým ponúka súvislosť medzi rozprávaním a zvykom; neurčuje, kto ako prvý použil topánku na uloženie darčekov.

Zlaté gule, jablká a Mikuláš na koni

Inú podobu toho istého darcu ukazuje obraz Fritza Tüshausa z roku 1863. Mikuláš na ňom ide na koni v biskupskom odeve a obdarúva deti. Namiesto zlata im podáva ovocie.

Múzeum vysvetľuje, že zo zlatých gúľ legendy sa neskôr stali jablká; na tomto obraze môže ísť dokonca o pomaranče. V príbehu troch dcér teda dar pomáha zabezpečiť veno, zatiaľ čo na maľbe si deti odnášajú ovocie. Rozprávanie aj obraz ukazujú Mikuláša pri obdarúvaní, zakaždým s iným darom a príjemcami.

Maliar zasadil scénu do idealizovaného mesta s domami pripomínajúcimi stredovek. Obraz ukazuje jeho predstavu štedrého biskupa v roku 1863; letopočet sám neurčuje začiatok mikulášskeho zvyku s topánkami.

Pre širšie adventné súvislosti, od kalendára po drevené ozdoby, pokračujte k Vianociam v Nemecku.