Vianočný príbeh pripravuje rodič. Verejnú ukážku si prejdete bez účtu. Cena a dostupnosť
Tradície a spomienky

Prečo sa vo Švédsku na Vianoce vracajú ku Káčerovi Donaldovi

Známe kreslené scény, hlas Bengta Feldreicha a spoločná prestávka uprostred príprav. Rozhovory pre švédsku televíziu ponúkajú dve vysvetlenia, prečo môže k Vianociam patriť aj program, ktorý už diváci poznajú.

Rodič s dieťaťom sledujú cez Vianoce kreslený program; chvíľa pri televízii preruší domáce prípravy.

Rovnaký program, iná súvislosť

Prečo sa pozerať na niečo, čo už poznáme? Pri švédskom vianočnom Káčerovi Donaldovi pomáha popri deji sledovať aj inú súvislosť: s kým sa naň človek pozerá. Literárna bádateľka Åsa Warnqvist a filmár Lasse Åberg v reportáži SVT z roku 2017 spájali tento zvyk so spoločne stráveným časom. Každý pritom zdôraznil niečo iné.

Pod jedným názvom sa skrýva viac príbehov

Program sa volá Kalle Anka och hans vänner önskar God Jul. Podľa Nordiska museet siaha jeho štedrovečerné vysielanie do roku 1960; SVT pri ňom uvádza tradičný čas o 15. hodine. Ide o historickú orientáciu, nie o potvrdenie tohtoročného programu. Ďalšie súvislosti ponúka prehľad švédskych vianočných zvykov.

Názov môže vyvolať predstavu jedného príbehu o Donaldovi. Reportáž SVT z decembra 2017 však opisuje známe scény z viacerých animovaných filmov a hlas Bengta Feldreicha. Divák sa teda nevracia iba k jednej postave. Spoznáva aj scény a hlas, ktoré má s programom spojené. Prekvapivý dej tu nie je jediným dôvodom na sledovanie.

Od vzácneho vysielania k rodinnej spomienke

Warnqvist v rozhovore vysvetľovala počiatočnú príťažlivosť programu tým, že animovaných filmov vtedy v televízii veľa nebolo. Vianočné vysielanie tak predstavovalo niečo výnimočné.

Samotná niekdajšia vzácnosť však nevysvetľuje, prečo sa k programu vracať aj neskôr. Jeho pretrvávajúcu obľubu bádateľka spájala so spoločným sledovaním v rodine a odovzdávaním zvyku medzi generáciami. Deti program spoznávajú s blízkymi; neskorší návrat k nemu tak môže pripomínať aj túto spoločnú chvíľu. V jej výklade sa neodovzdáva iba záujem o animáciu, ale aj známy spôsob, ako spolu stráviť časť Štedrého dňa.

Tri hodiny ako spoločná zastávka

Åberg v rovnakej reportáži zdôraznil miesto programu v priebehu dňa. Pravidelnú chvíľu pri televízii chápal ako príležitosť prerušiť vianočný zhon, spoločne si sadnúť a potom pokračovať v oslave. Popri návrate k známym scénam teda opisoval aj návrat k spoločnej prestávke.

Tieto dva pohľady pomáhajú pochopiť, prečo môže mať význam aj opakované sledovanie: raz je v popredí spomienka a odovzdávanie medzi generáciami, inokedy spoločný okamih uprostred príprav. Sú to interpretácie konkrétnych ľudí z roku 2017, nie opis každej švédskej domácnosti ani odporúčanie, ako majú iné rodiny tráviť Vianoce.

Podklady k téme