Vianoce vo Švédsku: Lucia, julbord a slamený kozlík
„A ako vyzerajú Vianoce vo Švédsku?“ Detská otázka môže prísť pri obrázku slameného kozlíka alebo sprievodu v bielom. Na prvú odpoveď stačí rozlíšiť dva dátumy: 13. december patrí Lucii, kým 24. decembra prichádza Štedrý večer. S ním sa spája slávnostné jedlo, známy televízny program aj rozdávanie darčekov. Nasledujúce zvyky vám pomôžu zorientovať sa v obrázkoch a názvoch. Každá rodina však môže Vianoce prežívať po svojom.
Lucia prichádza už 13. decembra
Sprievod v bielom oblečení, svetlá a spev: tak vyzerá rozpoznateľná dnešná podoba švédskej Lucie. Takýto obrázok teda nemusí zachytávať Štedrý večer. Lucia má v decembrovom kalendári vlastné miesto, o jedenásť dní skôr.
Podľa Nordiska museet sa v tejto tradícii stretáva viacero vplyvov a jej podoba sa časom menila. Nedá sa preto vysvetliť ako jediný prastarý zvyk, ktorý sa zachoval bez zmeny. Pri spoločnom rozprávaní s deťmi stačí vedieť, že biele oblečenie, svetlá a piesne patria k samostatnej decembrovej slávnosti.
Na Štedrý večer sa podáva julbord
Švédsky Štedrý večer, teda 24. december, je významným bodom vianočných osláv. So slávnostným jedlom sa spája slovo julbord: vianočný stôl s ponukou viacerých jedál, z ktorej si hostia vyberajú.
Medzi príklady patria šunka, mäsové guľôčky alebo nakladaný sleď; Visit Sweden spomína aj vegetariánske možnosti. Nejde o povinné zloženie večere. Julbord vysvetľuje predovšetkým spôsob pohostenia: namiesto jedného konkrétneho jedla si predstavte stôl s výberom. Jeho názov však neznamená, že všetky rodiny jedia to isté alebo v rovnakom čase.
Kalle Anka patrí k televíznym Vianociam
Ďalším známym zvykom je sledovanie vianočného programu Kalle Anka, teda Káčer Donald. Tradične sa spája s treťou hodinou popoludní na Štedrý deň, ako opisuje švédska televízia SVT. Nordiska museet uvádza, že sa vysiela od roku 1960.
Je to televízna vianočná tradícia, ktorú nemusí dodržiavať každá domácnosť. Uvedený čas opisuje obvyklé miesto programu počas dňa, nie potvrdený tohtoročný program alebo možnosť sledovania zo Slovenska.
A prečo ten slamený kozlík?
Julbock je vianočný cap, dnes známy aj ako slamená ozdoba. Ako vysvetľuje Nordiska museet, postava capa mávala aj úlohu pri obdarúvaní. Neskôr úlohu darcu prevzal jultomten, švédska vianočná postava spojená s rozdávaním darčekov.
Pri ďalšom spoločnom prezeraní obrázkov už máte jednoduchú pomôcku: biely sprievod odkazuje na Luciu, julbord na sviatočný stôl a slamený kozlík na julbock. Nemusíte kvôli tomu chystať vlastnú švédsku oslavu. Na odpoveď na detskú otázku stačí pár zrozumiteľných súvislostí.
