Tri koledy na spoločný večer: nech vyberajú aj deti

Najprv tri miesta, potom názvy

Položte na stôl tri papiere. Prvý patrí detskej voľbe, druhý niekomu ďalšiemu a tretí spoločnému záveru. Ak máte viac detí, nech každé pridá návrh a spoločne vyberte dve piesne na prvé dve kartičky. Tretiu nechajte na spoločný záver; ostatné si poznačte na nabudúce. Na papieroch môže byť názov alebo obrázok, podľa ktorého si pieseň vybavíte.

Vyberajte z toho, čo už niekto pozná. Ak si spomeniete iba na začiatok, môžete zaspievať len známu časť alebo si zo svojho obvyklého zdroja pustiť nahrávku. Text ani celú melódiu nemusíte pred návštevou naštudovať.

Pri každej piesni si dohodnite začiatok

Kto povie názov? Kto začne spievať alebo pustí nahrávku? A ako spoznáte, že už prechádzate ďalej? Stačí veta: „Po tejto pesničke ukáže Anička druhú kartičku.“ Dieťa sa môže podieľať na výbere a uvádzaní, aj keď sa do spevu nechce pridať.

Počúvanie nechajte ako bežnú možnosť. Pozvanie „môžeš si sadnúť k nám“ je iné než „teraz musíš zaspievať babke“. Netreba nahrávať výkon ani vyberať najlepšieho speváka. Ak chce niekto neskôr pridať svoju pieseň, môže ju navrhnúť; pôvodné tri sú dohoda, nie pravidlo, ktoré sa nesmie zmeniť.

Ako môže vyzerať jeden krátky blok

Tu je navrhnutý rodinný príklad: dieťa vyberie známu koledu a ukáže svoj obrázok, dospelý uvedie druhú pieseň a na záver si všetci pustia jednu spoločne vybranú nahrávku. Potom kartičky otočíte a prejdete ku knižke alebo k večeri. Keď nikto nechce spievať, celý blok môže byť určený na počúvanie.

Poradie si napíšte skôr, než začnete hľadať ďalšie skladby. Ak výber zaberie celú chvíľu, ktorú ste chceli stráviť spolu, vráťte sa k jedinej piesni. Aj tá splní zmysel dohody: každý vie, čo práve zdieľate a čo bude potom.

Kartičky si môžete odložiť

Na zadnú stranu dopíšte, kto čo vybral. O rok z nich nebude povinný zoznam, ale pripomienka tohtoročného vkusu. Hotové papiere môžete uložiť k ozdobám; nepotrebujete na to aplikáciu ani nový účet.