Keď sa dieťa spýta, či Ježiško naozaj existuje
„Kto ten darček kúpil?“ môže byť skúška vašej reakcie aj priama otázka. Najprv zistite, na čo sa dieťa pýta. Otázka, ako sa Ježiško zmestí do komína, nemusí viesť k rovnakému rozhovoru ako nájdený pokladničný blok.
Začnite jeho otázkou
Skúste: „Ako ti to napadlo?“ alebo „Čo si počul?“ Potom počúvajte. Niektoré deti chcú rozvíjať vianočný príbeh, iné zneistil spolužiak. Odpoveď prispôsobte tomu, čo chcú skutočne vedieť.
Ak sa však dieťa priamo pýta, či darček kúpili rodičia, ďalšia otázka nemá slúžiť na vyhnutie sa odpovedi. „Áno, tento sme vybrali my.“ Môžete dodať, čo Ježiško znamená vo vašej rodine: pre niekoho patrí k viere, pre iného k spoločnému vianočnému príbehu.
„Prečo ste mi to nepovedali?“
Táto otázka môže bolieť viac než samotné zistenie. Neobhajujte hneď, koľko práce stálo prekvapenie. Skúste: „Chápem, že ťa to prekvapilo a môže ťa to mrzieť. Chceli sme si s tebou užiť ten príbeh.“ Nechajte dieťa reagovať; smútok ani hnev netreba ukončiť presviedčaním.
Nesľubujte, že sa nič nezmení. Dieťa teraz vie, kto darčeky pripravuje. Môžete sa však spýtať, či chce ďalej zdobiť stromček alebo hľadať list. Môže povedať aj nie.
Príbeh môže pokračovať inak
Niektoré rodiny potom hovoria o Ježiškovi otvorene ako o tradícii, iné nadviažu náboženským významom Vianoc. Vyberte slová podľa svojho presvedčenia. Dieťa si môže povedať, pri ktorých zvykoch chce zostať. Pravdivá odpoveď nemusí ukončiť spoločnú hru.
