Keď sa rodičia nezhodnú, či deťom rozprávať o Ježiškovi
Jeden rodič má rád zvonček a tajomstvo. Druhý nechce tvrdiť, že darčeky priniesol niekto iný. Spor sa často ukáže v maličkostiach: čo bude na menovke, kto napíše list a ako odpoviete na priamu otázku. Prejdite si tieto situácie ešte pred nadielkou.
Pomenujte hranicu každého z vás
Nestačí povedať „urobíme to nejako napoly“. Jeden môže súhlasiť s hľadaním listu, ale nechce písať „Ježiško ťa celý rok sledoval“. Druhému možno záleží hlavne na prekvapení. Povedzte si, čo je pre vás podstatné.
Príbeh môže zostať hrou, ktorú dieťa pozná ako hru. Niektoré veci môžete nechať nevysvetlené, kým sa spýta. V oboch prípadoch sa však dohodnite na pravdivej odpovedi na priame „Kúpili ste ten darček vy?“
Dve vety a jedna hranica
Najprv pomenujte, čo sa stane: „Po večeri rozsvietime stromček a otvoríme darčeky.“ Potom si povedzte odpoveď na priamu otázku, s ktorou obaja súhlasíte. Nakoniec určte, čo nepoužijete: hodnotenie poslušnosti, hrozbu bez darčekov alebo tvrdenie o sledovaní dieťaťa.
Ak sa nezhodnete na liste od Ježiška, vynechajte list. Nemusíte rušiť večeru, svetielka ani prekvapenia. Dieťa nemusí počúvať debatu, či jeden rodič kazí Vianoce a druhý klame.
Keď príde otázka dieťaťa
Odpovedzte na to, na čo sa pýta, nie na celý spor. Ak už na príbeh pozerá inak, nesnažte sa vytvárať nové dôkazy. Aj tradícia sa môže meniť. Starým rodičom stručne povedzte, ako o darčekoch hovoríte, aby dieťa nedostávalo protichodné uistenia.
