Vianočný príbeh pripravuje rodič. Verejnú ukážku si prejdete bez účtu. Cena a dostupnosť
Tradície a spomienky

Poľská Wigilia: prečo sa hovorí o dvanástich jedlách

Dvanástka pripomína apoštolov, mesiace aj hojnosť. Staršie nepárne počty a regionálne jedlá však ukazujú, prečo poľskú štedrovečernú večeru nemožno zhrnúť jedným záväzným jedálnym lístkom.

Rodina pri poľskej štedrovečernej večeri s rybou, taštičkami pierogi a makovým dezertom.

Čo znamená Wigilia

Keď pri čítaní o poľských Vianociach narazíte na dvanásť jedál, ľahko si predstavíte dvanásť veľkých chodov a celý deň pri sporáku. Poľská štedrovečerná večera sa volá Wigilia. Na pochopenie jej tradície pomôže oddeliť dve otázky: čo znamená dvanástka a čo sa skutočne objavuje na stole.

Najprv priania, potom večera

V tradícii opísanej kultúrnym portálom Culture.pl predchádza večeri delenie oplátky zvanej opłatek a vzájomné priania. Jedlo prichádza až po spoločnom geste pri stole. Delenie oplátky približuje aj náš prehľad Vianoc v Poľsku.

Pri večeri sa potom môžu objaviť ryby, kapusta alebo huby. Označenie „bezmäsitá“, s ktorým sa pri tejto tradícii stretnete, preto neznamená vegetariánska: ryby sú súčasťou opisovaného jedálneho lístka.

Prečo práve dvanásť?

Culture.pl spája dvanástku s apoštolmi, dvanástimi mesiacmi roka a predstavou hojnosti. Sú to rôzne výklady toho istého čísla, nie jeden doložený príbeh o tom, kto tradíciu zaviedol. Náboženský význam a prianie dostatku sa tu objavujú vedľa seba.

Rovnaký zdroj pripomína, že skoršie večere mávali nepárny počet jedál. Dvanásť teda nie je nemenný počet sprevádzajúci celú históriu tejto večere. Správa o starších nepárnych počtoch však sama osebe neurčuje, kedy a prečo sa počet zmenil.

Čo sa mení podľa regiónu

Ani dvanástka neznamená jeden spoločný jedálny lístok. Rozdiely dobre vidno na pierogi, plnených taštičkách. Popri náplniach s kapustou a hubami opisuje Culture.pl vo východných oblastiach Poľska aj sladké varianty so sušenými či údenými slivkami alebo makom. Rovnaký názov jedla tak môže znamenať inú chuť, než akú čakáte.

Ďalším príkladom sú sliezske makówki, sladký pokrm na báze maku. Ukazujú regionálnu podobu sviatočného stola, nie sú ďalšou povinnou položkou pre celé Poľsko. Ryby, kapusta, huby a sladké jedlá približujú pestrosť tejto večere; nejde o záväzný zoznam pre každú domácnosť.

Na detskú otázku „Čo všetko tvorí tých dvanásť jedál?“ tak nemusíte odpovedať celým menu. Dvanástka má svoje symbolické výklady, zatiaľ čo konkrétne jedlá sa líšia podľa regiónu. Sladké pierogi a sliezske makówki sú dve ukážky, na ktorých sa ten rozdiel dá vysvetliť.

Podklady k téme