Julbock: ako sa vianočný cap premenil na ozdobu zo slamy

Prečo práve cap?

Prezeráte si s dieťaťom obrázok švédskych Vianoc a medzi ozdobami stojí cap zo slamy. Prečo práve cap? Volá sa julbock, vianočný cap. K odpovedi vedie jeho staršia úloha pri rozdávaní darčekov — vtedy však nešlo o slamenú figúrku.

Keď darčeky rozdával cap

Nordiska museet opisuje vianočné obdarúvanie vo švédskom prostredí vyšších spoločenských vrstiev v 18. storočí. Darčeky tam rozdával človek prezlečený za capa. Keď teda narazíte na zmienku, že julbock nosil darčeky, predstavte si postavu v kostýme.

Práve táto úloha spája capa s Vianocami aj inak než ako dekoráciu. Múzejný opis sa pritom vzťahuje na konkrétne spoločenské prostredie; nehovorí, že rovnako slávila každá švédska domácnosť.

Capovu úlohu prevzal jultomten

Podľa múzea prevzal na konci 19. storočia túto úlohu jultomten, švédska vianočná postava spojená s rozdávaním darčekov. Cap tak ustúpil z roly darcu, ale z vianočných symbolov nezmizol. Dnes sa s ním podľa Nordiska museet najčastejšie stretneme v slamenej podobe.

Nejde teda o doslovnú premenu kostýmu na ozdobu. Zmenilo sa miesto capa vo sviatkoch: rozdávanie darčekov sa spojilo s inou postavou, zatiaľ čo jeho podoba zostala súčasťou výzdoby. Preto môžu k rovnakému menu julbock patriť také odlišné obrázky — človek v prestrojení aj cap zo slamy.

Čo nám slamený cap pripomína

Pri dnešnej ozdobe môžeme rozlíšiť tri veci: capa ako vianočnú postavu, jeho niekdajšiu úlohu pri obdarúvaní a slamenú figúrku, ktorá ho predstavuje. Z tejto súvislosti však nemožno určiť, kedy vznikol úplne prvý slamený cap. Koniec 19. storočia označuje v múzejnom vysvetlení prevzatie darčekovej úlohy jultomtenom, nie dátum výroby prvej ozdoby.

Nad vianočným obrázkom tak stačí jednoduché vysvetlenie: „To je švédsky vianočný cap. Kedysi patril aj k rozdávaniu darčekov, dnes ho poznáme najmä ako ozdobu zo slamy.“

Ďalšie švédske zvyky nájdete v prehľade Vianoce vo Švédsku.