Julebukk v Nórsku: prestrojenia, návštevy a vianočné piesne

Čo znamená julebukk

Keď sa vás deti opýtajú, čo znamená nórske slovo julebukk, možno vám napadne koledník. Kto to vlastne chodí na návštevu? Na začiatok stačí jednoduché vysvetlenie: ľudia v prestrojení prichádzajú za ostatnými a súčasťou stretnutia môže byť spev a pohostenie. Pod rovnakým názvom sa však skrývajú rôzne podoby zvyku. Staršia postava capa sa od neskorších maskovaných návštevníkov dosť líšila.

Návšteva, pri ktorej sa hádalo, kto prišiel

Kurátor Geir Thomas Risåsen z Norsk Folkemuseum spomína na chodenie julebukk v kraji Solør od konca šesťdesiatych rokov a počas sedemdesiatych rokov. V jeho rozprávaní sa návštevníci prezliekali a zakrývali si tvár maskami. Chodili deti aj dospelí.

Dôležitý bol okamih rozpoznania. Prichádzajúci si museli dávať pozor, aby ich neprezradil hlas alebo pohyby, zatiaľ čo domáci hádali, kto sa pod maskou skrýva. Prestrojenie teda nebolo iba slávnostným oblečením: umožňovalo prísť k známym ľuďom a na chvíľu pred nimi zostať niekým neznámym. V Risåsenovej spomienke teda nešlo len o to, ako maska vyzerala, ale aj o to, či návštevník svoju totožnosť utají.

Čo znamenali piesne a pohostenie

Návšteva mala aj svoju druhú stranu: hostitelia prichádzajúcich pohostili. Risåsen spomína spev alebo iné pobavenie domácich ako odpoveď na ich pohostinnosť. Vianočná pieseň tak patrila k stretnutiu medzi návštevníkmi a hostiteľmi.

Slovenskému čitateľovi môže pomôcť predstava koledníckej návštevy. Je to však iba priblíženie: v opísanom nórskom zvyku zohrávala osobitnú úlohu maska a snaha zostať nespoznaný. Samotné označenie „koledovanie“ by túto časť ľahko zakrylo.

Starší návštevník v podobe capa dary dostával

Historička Anne Kristin Moe v inom texte Norsk Folkemuseum opisuje staršiu podobu julebukk: návštevníka prestrojeného za capa, ktorý mohol pôsobiť desivo. Podstatný je aj smer obdarovania. Táto postava dary prijímala; nebola láskavým vianočným hosťom, ktorý ich prišiel rozdať.

Keď teda vedľa seba uvidíte strašidelnú postavu capa a deti v maskách, nemusia si obe vyobrazenia odporovať. Zachytávajú odlišné podoby tradície. Risåsenov text opisuje aj premenu účastníkov: keď dospelí prestávali chodiť, pokračovali v návštevách deti. Ide o historický výklad vydaný v roku 2020, nie o prehľad dnešných nórskych domácností.

Jeden názov, rôzne miesta a časy

Aj termíny návštev sa miestne líšili. Risåsen svoje spomienky vzťahuje výslovne na Solør a upozorňuje na odlišnosti v iných častiach Nórska. Jeho opis preto pomáha pochopiť konkrétnu podobu julebukk, ale neurčuje jeden vianočný kalendár pre celú krajinu. Pri čítaní ďalšieho príbehu o tomto zvyku sa oplatí všimnúť si, odkiaľ a z akého obdobia pochádza.