Rauhnächte: prečo sa hovorí o dvanástich nociach aj o troch

Prečo dvanásť, keď inde tri?

Pri spoločnom čítaní o rakúskych Vianociach môžete naraziť na zdanlivý rozpor: raz sa píše o dvanástich nociach, inokedy len o troch. Ako to vysvetliť deťom? Pomôže oddeliť celé obdobie od vybraných večerov v ňom. Práve takýto rozdiel opisuje Leopold Kretzenbacher v štúdii Rauchen und Sprengen z roku 1954, venovanej domácemu požehnávaniu v Štajersku.

Dva podobné názvy, dva rôzne významy

Kretzenbacher rozlišuje dve nemecké označenia, ktoré sa dajú ľahko prehliadnuť: Rauhnächte a Rauchnächte. Prvým označuje dvanásť zimných nocí medzi Štedrým večerom a sviatkom Troch kráľov. Druhý názov zaznamenáva v štajerskom prostredí len pre tri noci v tom istom období.

Sú to noci pred Vianocami, Novým rokom a Tromi kráľmi — teda Štedrý večer, silvestrovský večer a predvečer Troch kráľov. V tomto regionálnom opise tak vedľa seba stoja širšie obdobie a tri konkrétne sviatočné večery. Údaje dvanásť a tri si preto neodporujú: každý z nich počíta niečo iné.

Domáci zvyk za neznámym slovom

S týmito tromi nocami štúdia spája požehnávanie domu pomocou vydymovania a svätenej vody. Nejde teda len o pomenovanie časti kalendára, ale aj o konkrétny domáci náboženský zvyk. Kretzenbacher opisuje, čomu ľudia verili a čo robili; tým nepotvrdzuje účinok takéhoto konania.

Popri rozprávaní uvádza aj dvojitú nádobu z oblasti Pöllau. Jej dve časti slúžili na uloženie vydymovadla a svätenej vody. Na jedinom predmete tak vidno spojenie oboch súčastí požehnávania. Štúdia nádobu zachytáva pod inventárnym číslom 8054 v štajerskom národopisnom múzeu. Z tohto historického dokladu však nemožno zistiť, či je dnes vystavená.

Čo z toho povedať deťom

Jednoduchá odpoveď môže znieť: Rauhnächte je v tejto štúdii názov celého obdobia, kým štajerské Rauchnächte označujú tri večery spojené s domácim požehnávaním. Na pochopenie rozdielu stačí čítanie a rozhovor; nijaký obrad nemusíte napodobňovať.

Pri ďalšom rozprávaní o týchto nociach sa oplatí hľadať miesto a dobu, ku ktorým sa vzťahuje. Tu ide o štajerské doklady v práci vydanej v roku 1954. Nie sú prehľadom dnešných rakúskych rodín ani záväzným kalendárom pre celé Rakúsko. Tento miestny príklad vysvetľuje rozdiel medzi dvoma názvami, ale neurčuje, čo musí každá ďalšia zmienka o Rauhnächte znamenať.