Þorláksmessa: prečo sa na Islande jedáva raja pred Vianocami

Prečo práve 23. decembra

Pri rozprávaní o Vianociach na Islande môže deti aj dospelých prekvapiť jedno jedlo: fermentovaná raja, islandsky kæst skata. Patrí k 23. decembru, dňu svätého Thorláka, ktorý sa nazýva Þorláksmessa. Prečo však práve táto ryba a práve deň pred Štedrým dňom?

Islandský kultúrny historik Árni Björnsson ponúka v textoch na webe Islandskej univerzity vysvetlenie, ktoré spája niekdajší pôst, miestnu dostupnosť ryby a sťahovanie obyvateľov. Každá z týchto okolností objasňuje inú časť príbehu.

Jedlo pred hostinou

V katolíckej tradícii predchádzal Vianociam pôst. Znamenal aj zdržanlivosť voči mäsu a pochúťkam. Þorláksmessa pripadala na jeho posledný celý deň. Podľa Björnssonovho výkladu mal byť rozdiel medzi skromným pôstnym jedlom a vianočnými lahôdkami čo najvýraznejší.

Ryba tu teda pôvodne predstavovala protiklad nadchádzajúcej hostiny. Jedlo, ktoré ohlasovalo blízke Vianoce, nemuselo byť samo slávnostné. Tak historik vysvetľuje niekdajšie stravovacie zvyklosti; nejde o pravidlo pre dnešné islandské rodiny.

Prečo práve raja zo Západných fjordov

Samotný pôst ešte nevysvetľuje výber ryby. Ten Björnsson spája s dostupnosťou raje v Západných fjordoch. Práve tam malo podľa jeho opisu toto jedlo na Thorlákov deň dlhú tradíciu.

Kalendár a pôst teda pomáhajú objasniť dátum a skromnosť jedla. Miestna dostupnosť zase vysvetľuje, prečo sa v určitej oblasti presadila raja. Neznamená to, že celý Island od počiatku zdieľal jediný predvianočný jedálny lístok. Na pochopenie zvyku je dôležité popri názve krajiny poznať aj konkrétny región.

Do Reykjavíku sa zvyk dostal s ľuďmi

Vo svojom texte z roku 2007 Björnsson opisuje, ako ľudia zo Západných fjordov pri sťahovaní na juhozápad Islandu prinášali aj obľúbený predvianočný zvyk. Raja im pripomínala domov a snažili sa ju odtiaľ získať. K ďalšiemu rozšíreniu podľa historika prispeli obchody s rybami v oblasti hlavného mesta a neskôr reštaurácie.

Zvyk sa tak mohol dostať aj k ľuďom, ktorí zo Západných fjordov nepochádzali. V regióne mal dlhú miestnu históriu, zatiaľ čo v Reykjavíku sa šíril s prisťahovalcami a prostredníctvom obchodov a reštaurácií. Označenie „islandský vianočný zvyk“ túto cestu z jedného regiónu do druhého ľahko skryje. Pri raji na Thorlákov deň je pritom práve ona podstatnou časťou príbehu.

Oba historické výklady pochádzajú od toho istého autora.