Vianoce na Islande: trinásť návštevníkov, knižky a topánka v okne
„Na Islande nosí darčeky trinásť Ježiškov?“ Detská otázka môže začať obrázkom topánky v okne alebo zmienkou v knižke. Najjednoduchšia odpoveď znie: majú tam trinásť vianočných návštevníkov, ale nie sú to naši Ježiškovia. K islandským Vianociam patria aj knižky a sviatočné jedlá. Poďme sa s nimi krátko zoznámiť.
Trinásť návštevníkov a topánka v okne
Islandskí jólasveinar sú vianočné postavy s vlastnými menami a huncútskymi sklonmi. Prichádzajú postupne, každý v iný deň od 12. do 24. decembra. Prvý sa volá Stekkjastaur, posledný Kertasníkir. Všetky mená si pamätať nemusíte: zaujímavý je už rozdiel medzi jedným rozdávaním darčekov a postupným príchodom celej trinástky.
K tejto tradícii patrí detská topánka pri okne, do ktorej návštevníci nechávajú drobné darčeky. Dieťaťu tak môžete ponúknuť jednoduché porovnanie: niekde sa darček hľadá pod stromčekom, tu v topánke pri okne. O cudzom zvyku sa pritom môžete rozprávať bez toho, aby ste ho doma začali dodržiavať. Trinásť tematických prekvapení vymýšľať nemusíte.
Prečo sa hovorí o záplave kníh
S islandskými Vianocami sa spája aj výraz jólabókaflóð, vianočná záplava kníh. Súvisí s predvianočným vydávaním kníh a ich darovaním. Popri topánke pri okne tak do vianočného obrázka patrí aj knižka.
Pekná predstava večera s knihou však nie je rozvrhom pre všetky islandské domácnosti. Neznamená to, že tam každý na Štedrý večer číta celú noc. Ak vás knižný zvyk láka, stačí siahnuť po knižke, ktorú už máte, a pozrieť si obrázok alebo prečítať kúsok príbehu. S malým dieťaťom pokojne zostaňte len pri jednom obrázku. Osobitný titul ani ďalší vianočný program na to nepotrebujete.
Čo môže byť na sviatočnom stole
Medzi islandské sviatočné jedlá patrí údené jahňacie a ryžový dezert. S 23. decembrom, sviatkom svätého Thorláka, sa spája aj fermentovaná rajovitá ryba. Sú to príklady miestnych zvykov, nie jedálny lístok každej rodiny. Na prvé zoznámenie celkom stačí vedieť, že aj vianočné chute môžu byť inde iné. Doma kvôli tomu nemusíte nič variť ani usporadúvať ochutnávkovú výzvu.
A čo strašidelné príbehy?
V islandskom vianočnom folklóre majú miesto aj Grýla a vianočná mačka. Niektoré príbehy sú strašidelné; citlivému dieťaťu ich nemusíte rozprávať podrobne ani používať ako vyhrážku.
Na záver môžete zostať pri jedinej otázke: „Čo ťa zaujalo najviac — návštevníci, topánka alebo knižky?“ Odpoveď nemusí viesť k žiadnej novej tradícii. Aj krátky rozhovor stačí na to, aby ste spolu spoznali inú podobu Vianoc.
