Vianoce roku 1814 na Novom Zélande: príbeh Ruatary a jedného stretnutia

Stretnutie v Hohi

Dňa 25. decembra 1814 predniesol Samuel Marsden v Hohi, označovanom aj ako Oihi, na Novom Zélande vianočnú kázeň. Prekladal ju Ruatara, maorský náčelník. Nebol však len tlmočníkom: pomáhal vytvárať podmienky, za ktorých sa stretnutie vôbec mohlo uskutočniť.

Ruatara mal vlastné plány a rozhodoval o vzťahu s prichádzajúcimi. Ak chceme pochopiť jeho podporu misionárov, stojí za to pozrieť sa popri vianočnej bohoslužbe aj na zdanlivo nevianočnú vec: pšenicu.

Čo ukázal ručný mlynček

Ruatara sa učil poľnohospodárskym zručnostiam so zámerom zaviesť pestovanie pšenice. Zaujímal sa o vedomosti, ktoré mohol využiť doma. Vzťah s Európanmi preňho teda nebol iba otázkou ich náboženského posolstva.

Dôležitú úlohu tu zohral ručný mlynček Thomasa Kendalla. Podľa novozélandského historického portálu NZHistory pomohol ostatným náčelníkom ukázať hodnotu novej plodiny. Možnosť pšenicu spracovať dávala jej pestovaniu zrozumiteľnejší zmysel. Nešlo len o nové osivo, ale aj o zručnosti a nástroj potrebný na jeho využitie.

Poľnohospodársky záujem tak pomáha vysvetliť, prečo mohol byť vzťah s misionármi pre Ruataru dôležitý aj prakticky. Neznamená to však, že poznáme jediný presný dôvod, prečo ich podporil.

Hostia pod Ruatarovou ochranou

Ruatara sa stal ochrancom misionárov. Ich pôsobisko v Rangihoua ich podľa NZHistory zároveň ponechávalo pod jeho kontrolou. Záležalo teda aj na tom, kde sa prichádzajúci usadia a kto ich bude chrániť. Maorská účasť nespočívala len v prítomnosti poslucháčov pri kázni: Ruatara ovplyvňoval podmienky, za ktorých tu mohli misionári pôsobiť.

Podpora pritom neznamenala bezvýhradnú dôveru. Ten istý historický výklad pripomína Ruatarove obavy z príchodu osadníkov a vojakov. Jeho rozhodnutie vysvetľuje ako pravdepodobnú snahu udržať kontakt s Európanmi pod vlastnou kontrolou. Ide o interpretáciu historikov, nie o Ruatarovo vlastné zachované vysvetlenie. Z jeho podpory misionárov sa tiež nedá vyvodzovať, že Māori vo všeobecnosti vítali kolonizáciu.

Prečo opatrne s „prvými Vianocami“

Označiť stretnutie z roku 1814 jednoducho za vôbec prvé Vianoce na Novom Zélande by bolo zavádzajúce. NZHistory upozorňuje aj na tvrdenia o skorších bohoslužbách. Príbeh prvej misie, teda pôsobiska misionárov, sám osebe nedokladá úplný začiatok vianočných osláv.

Vianočnú kázeň v Hohi tak môžeme čítať ako jedno konkrétne stretnutie v rámci širšieho vzťahu. Popri kazateľovi v ňom mal svoje miesto hostiteľ s vlastnými záujmami, ochotný spolupracovať, ale aj rozhodovať o podmienkach. Pre širší obraz sviatkov pokračujte k Vianociam na Novom Zélande.