Vianočná sauna vo Fínsku: prečo sa v nej malo hovoriť potichu
Ticho vo fínskej vianočnej saune nebolo len príležitosťou na oddych. V starých predstavách chránilo dobré vzťahy s domácimi škriatkami. Z rovnakého dôvodu sa im do sauny nosila aj miska kaše.
Čo znamená joulusauna
Pri čítaní o fínskych Vianociach môžete naraziť na slovo joulusauna: vianočná sauna. Do jej príbehu patrí rodinná chvíľa pred sviatočným jedlom, ale aj neviditeľní obyvatelia domu. Práve viera v nich vysvetľuje, prečo sa v saune malo hovoriť potichu a prečo sa tam nechávalo jedlo.
Historické súvislosti opisuje historik Kustaa H. J. Vilkuna v rozhovore pre časopis fínskej saunovej spoločnosti Suomen Saunaseura. Jeho rozprávanie približuje staré predstavy, nie pravidlá pre každú dnešnú fínsku rodinu.
Ticho, aby sa škriatkovia nenahnevali
Podľa rozhovoru sa vo vianočnej saune kedysi vyžadovalo osobitné ticho, aby sa nenahnevali tontut. Títo škriatkovia boli v opisovaných predstavách spájaní s domom a hospodárstvom. Ľudia sa teda nesprávali ohľaduplne len k ostatným členom rodiny, ale aj k bytostiam, s ktorými podľa svojej viery zdieľali priestor.
Podobný zmysel mali potravinové obety, teda jedlo darované týmto bytostiam. Rozhovor uvádza napríklad vianočnú kašu prinesenú do sauny: mala domácnosti zabezpečiť škriatkovu priazeň v nasledujúcom roku. Nebolo to občerstvenie nachystané pre rodinu. Miska bola darom, ktorým si ľudia chceli nakloniť neviditeľného obyvateľa domu.
Ticho aj kaša tak v tomto historickom opise vyjadrujú vzťah k domácim bytostiam. Neznamená to, že obety patria ku každej dnešnej vianočnej saune.
Rodinná chvíľa pred jedlom
Vilkuna opisuje tradičnú štedrovečernú saunu za denného svetla, v kruhu vlastnej rodiny. Sviatočné jedlo nasledovalo až po nej. Sauna tak mala v poradí dňa svoje miesto ešte pred zasadnutím k stolu.
Čas návštevy a tiché správanie spolu vytvárajú obraz zvyku, v ktorom sa stretával rodinný sviatok s úctou k bytostiam zo starých predstáv. Samotné poradie „najprv sauna, potom jedlo“ túto stránku tradície nevystihuje.
Z vidieka do mesta
Podoba zvyku sa menila s bývaním. Rozhovor spája premeny od 20. storočia so sťahovaním z vidieka do miest, kde vznikali sauny v bytových domoch aj spoločné sauny. Vianočná sauna tak získavala aj iné prostredie než domácu vidiecku saunu.
Presný pôvod tradície však Vilkuna považuje za nevyriešený. Staré predstavy o škriatkoch vysvetľujú zmysel ticha a obiet; neurčujú však dátum ani jediný istý príbeh, ktorým sa vianočná sauna začala.
