Vianoce v USA: Santa, svetlá Nového Mexika a Traja králi
V americkom vianočnom príbehu zazriete Santu a dieťa sa opýta, či takto oslavujú celé Spojené štáty. Jediný obrázok na to nestačí. Popri známej postave v červenom majú svoje miesto miestne svetelné tradície aj príbehy rôznych komunít. Pozrime sa spoločne na tri príklady: každý ukazuje inú časť amerických Vianoc.
Santa: známa tvár s dlhým príbehom
Santa Claus nevznikol jedným ťahom ceruzky ani ako nápad jedinej firmy. Podľa americkej Kongresovej knižnice sa jeho podoba skladala postupne z tradícií spojených so svätým Mikulášom, z neskoršieho rozprávania a výtvarného spracovania. K jej utváraniu prispeli v 19. storočí aj ilustrácie Thomasa Nasta.
Známa tvár má teda za sebou viacero premien. Americká podoba Santu neskôr ovplyvnila aj vzhľad britského Father Christmas. Podobný obrázok však ešte neznamená totožnú históriu: postavy sa postupne zbližovali, hoci pôvodne niesli iné významy. Príbeh Santovej podoby je tak jednou cestou, ako spoznávať americké Vianoce.
Nové Mexiko: svetlá s dvoma menami
V Novom Mexiku patria k vianočnému obrazu aj svietiace papierové lampášiky. Stretnete sa s názvami farolitos aj luminarias. Môžu označovať podobné svetlá, ale ich používanie sa líši podľa miesta, komunity aj rodiny.
New Mexico Tourism Department vysvetľuje, že na severe štátu sa slovom farolitos označujú papierové lampášiky, zatiaľ čo luminarias môžu znamenať malé ohne. Oba názvy si preto zaslúžia pozornosť. Keď na ne narazíte, záleží aj na tom, odkiaľ pochádza človek, ktorý ich používa. Aj taký drobný rozdiel v pomenovaní ukazuje miestnu podobu sviatkov. Tento príklad patrí Novému Mexiku; nevypovedá o celých Spojených štátoch.
Traja králi: portorický príbeh v Chicagu
Ďalší pohľad ponúka National Museum of Puerto Rican Arts and Culture v Chicagu. Jeho výstava z prelomu rokov 2024 a 2025 predstavila portorickú tradíciu Troch kráľov prostredníctvom vyrezávaných drevených figúrok, ktorým sa hovorí santos de palo. V tomto stvárnení idú králi na koňoch. Podobnú portorickú drevenú plastiku vysvetľuje aj Smithsonian American Art Museum.
Na tomto príklade je zaujímavé aj miesto: múzeum portorickej komunity predstavilo tradíciu v americkom Chicagu. Popri Santovi sa tak do obrazu Vianoc dostávajú iné postavy a iné výtvarné podoby. Drevené figúrky približujú jednu kultúrnu tradíciu; samy nám však nepovedia, ako sviatky trávi každá rodina.
Keď sa v príbehu znova objavia americké Vianoce, máte tri oporné body: postupne utváranú podobu Santu, miestne názvy svetiel a portorické figúrky Troch kráľov. Každý patrí do iného kontextu. Spoločne otvárajú pestrejší pohľad než jediná filmová scéna — a dávajú odpoveď na úvodnú otázku: jeden vianočný obrázok nemôže hovoriť za všetky domácnosti.
